Ako sa naštartovať ?

Občas je to skutočne ťažké a veľmi. Vír dnešného života nás ťahá do fungovania, ktoré nemá hranice a vysáva z nás našu energiu, naše skutočne ja a to- kým naozaj sme. Prejdeme na životný štýl typu práca, domov a časom sa staneme letargický, zmierený s tým, že takto to má byť a že nás nič iné nečaká.

Stáva sa z nás stroj.

Spomínam si, keď som chodila tancovať, delila som si ľudí podľa toho, či sú živí alebo mŕtvy. Dosť morbídne, ale bohužiaľ veľmi realistické. Vždy ma potešilo, keď som mohla tancovať s niekým

 „ živím“, pri kom som cítila energiu, iskru v očiach a predovšetkým život.

Inšpiruj a inšpiruj sa.

Týmto sa riadim. Inšpirujú ma často tí najobyčajnejší ľudia, ktorí vedú jednoduchý spôsob života.

Ako z víru von?

 Ak Vám vyhovuje vaše fungovanie a robí vás spokojným, pokračujte.

Spomínam si na obdobie, kedy mi ku šťastiu stačilo kúpiť si za posledné peniaze červené topánky a v noci vyraziť do nočného klubu, kde som mohla tancovať až do rána.

Najväčšie šťastie na svete. A ako krásne jednoduché.

Ak cítite, že všetko, čo je okolo vás a to, čo ste dosiahli svojou prácou akosi stráca význam, je pravý čas urobiť zmenu.

Mladosť, keď človek vlastne nič nemá, je krásne obdobie. Chceme mať pekné auto, byt, rodinu, majetky, lásku. A tento motív nás drží dlho pri chuti. Chuti niečo robiť  a za niečím sa „hnať“.

Keď to ale všetko máme, prichádza ďalší level života. Uvedomenie si, či nám to dáva zmysel. Či sú naše predstavy naplnené. Asi najčastejším prianím a predstavou je……….

Chcem byt šťastná, chcem byt šťastný.

Ale šťastie nie je konštanta a teda nefunguje tak, že sa stanem šťastným a už ním ostávam. Priznám sa, aj ja som chcela byť šťastná.  A čakala som, že keď dosiahnem cieľ, tak to konečne príde. Mnou predstavované šťastie sa ale nekonalo.  A ak sa má uskutočniť, musím pohnúť vlastným zadkom.

Raz mi jeden človek povedal múdru vetu, že nie je cieľom byť šťastný. Cieľom je byť spokojný a občas byť šťastný. A od tejto vety som sa začala pozerať na šťastie inak. Keď už všetko máš, hľadaj niečo nové. Stále je čo objavovať. A to hlavne v našom vnútri.

Pred tým, ako sa začneme zaujímať o to, ako sa opäť naštartovať, musíme niekam padnúť, stagnovať alebo cítiť akýsi pocit nekomfortu , tlaku a nespokojnosti s tým, ako momentálne žijeme.

Tento pocit sa prejavuje nespokojnosťou a pocitom akoby všetko zahalil sivý obal. V takomto období máte pocit, že ani slnko nesvieti dostatočne pekne a vlastne, že nič nemá zmysel. Tento pocit môže prísť ak vyhoríme z prepracovanosti alebo vo vzťahu, ale aj z pocitu, že sme už všetko dosiahli a nenaplnilo nás to.

Tento pocit príde v čase, keď ešte nevieme, že cieľ je cesta a myslíme si, že keď dorazíme do cieľa, budeme vytúžene šťastní.

Omyl. Sme len zrazu neskutočne prázdny. Ak máme kúsok pokory a dobrej výchovy sme „vďačne prázdnymi“.

A tu prichádza čas, kedy je nutne nájsť opäť štartovací pohon.

Ale ako?

Kde?

Pri veľkom šťastí, duševnej sile a dobrej intuícií, tento blížiaci sa problém zachytíme ešte pred tým, ako sa začne hlásiť o slovo telo.  Ak nie, tak sa prihlásia príznaky, ktoré nás pekne uložia do postele alebo vyhoríme, cítime totálnu únavu, bolesť hlavy, odpadávanie , zlé videnie, zlý spánok.

Spánok je zväčša ako prvý príznak, že sa niečo chystá. Keď sa budíte o cca tretej ráno a odvtedy vám už nejde zaspať alebo keď si večer ľahnete do postele a spánok nikde, je to prvý ľahký príznak.

Ak ho ignorujete, postupne sa nabaľujú ďalšie a ďalšie príznaky. Nie je ľahké to zachytiť, ak sa vám také niečo stane prvýkrát v živote.

Spúšťač je vždy. Bez vetra sa ani lístok nepohne. A aj pri práci, ktorá vás možno baví alebo vo vzťahu, kde je človek relatívne šťastný sa začnú vynárať veci, ktoré nám nedajú spať. Rozmýšľame, čo by sme ako urobili, víria sa nám myšlienky v hlave a riešenie neprichádza.

O priebehu vyhorenia budem ale písať inokedy.

Teraz sme už v štádiu, kedy sa cítime súci na zmenu. Ľudia sa často pýtajú otázku. Čo mám robiť?

Tieto otázky dávajú lekárom, terapeutom, priateľom.

Dokážem niečo urobiť ja sám ?

Akoby nie. Dokonca, ak nechcem sám, nepomôže mi nikto. Nikdy neverte nikomu, kto tvrdí, že vás dokáže vyliečiť. Pomoc to je iná vec. Pomôcť vám môže lekár, terapeut, priateľ manželka. A pomoc samozrejme treba vedieť prijať a aj o ňu poprosiť.

Všetky terapie a liečenia zaberú ale len na krátky čas, pokiaľ sa sami nerozhodneme, že sa vyliečime a naštartujeme.

Škoda, že sa tak málo hovorí o autoregulácií a regulovaní samého seba. O vedení samého seba, strážení si našich pocitov a emócií. Boli sme učení a vedení k tomu, že ako ovce máme brať to, čo prichádza a trápiť sa, báť sa a živiť v sebe negatívne emócie.

Strachovať sa o holý život, o nás, o naše deti a tieto emócie majú obrovskú silu a dokážu urobiť veľký problém.

Nikto nás neučil predýchať strach, povzniesť sa nad situáciu, nevyčítať si veci, ktoré sme urobili a ktoré sa stali.

Strach je pocit, ktorý chráni náš život, aby sme neskočili napríklad z okna. Ale ak nás pohltí strach a často aj za veci, ktoré neexistujú, spôsobuje nám bolesť.

Strach sa z malého strašidielka dokáže premeniť na obrovskú obludu.

Ak sa rozhodneme živiť emócie typu závisť, nenávisť, nespokojnosť, zlosť, užieranie sa, tak potom nášmu telu vyšleme signál a ono na to reaguje. Telo nereaguje samé, pretože kus mäsa nemôže rozhodnúť, či nám bude zle alebo dobre.

To my sa rozhodujeme.

Vždy s úsmevom. J

Ak sa vedome pozitívne naladíme a usmejeme sa nad našimi starosťami, problémami , nášmu telu vyšleme signál a všetky hormóny sa spoja, aby informáciu podali telu tak, že je všetko v poriadku. A telo poslúchne. Dostane impulz na chuť do života.

Ako sa smiať, keď mi nie je do smiechu ?

Ľahko sa píše, ťažko sa realizuje. Ak neskúsiš, nevieš.

Ak sa nedokážeš povzniesť nad problém, nedokážeš od zlej situácie odstúpiť a pozrieť sa naň z väčšej diaľky, tak sa postav a bež. Napríklad.

Toto je to rozhodnutie, ktoré človek musí urobiť sám. Ležanie a premýšľanie o probléme nevyrieši nič, naše telo chradne, upadá.

Rozhodni sa, urob niečo, čokoľvek. Šport, pohyb je úžasný lekár.

Napriek všetkým bolestiam, ktoré neobídu nikoho, vždy sa dá rozhodnúť preto, aby sa sme sa rozhodli hýbať, vstať a ísť. 

Čo funguje?

• Spánok je základ. Neponocuj, nepracuj v noci. Počas spánku prebiehajú v tele dôležité reakcie a telo aj myseľ si musia oddýchnuť.
• Povedať niekomu, čo vás trápi. Hovorením problém dostaneme zvnútra von. A koľkokrát to povieme, opakujeme a omieľame psychológovi alebo priateľovi, problém stráca svoju silu a je vonku. Neohrozuje nás. Týka sa to asi najmä žien. Rozprávajte sa!
• Zatváraj za sebou dvere. Obrazne povedané. Nenechávaj neuzavreté vzťahy, otvorené hádky, rodinné spory. Ak druhá strana nereaguje, vy si za seba vyriešte všetko, čo sa len dá.
• Dokončuj úlohy pracovné, domáce, nenechávaj až ti prerastú cez hlavu. Maj systém a naplánuj si deň tak, aby si max 8 hodín pracoval, 8 hodín robil to, čo miluješ a 8 hodín spal.

Nejde to, nedá sa ? Blbosť. Dá !

• Ráno začni slovami o tom, že dnes bude krásny deň. Môj život je úžasný a zlepšuje sa každý deň. Na internete je množstvo meditácií a naozaj dobrých a účinných, ktoré nás dokážu naladiť. Jasne, že to nefunguje, ak to urobíš raz. Musí to byť rituál. Rob to aspoň mesiac každý deň.

• Ak ráno vstávaš s kŕčmi v bruchu, čo ťa zas dnes čaká, zmeň niečo na rannom vstávaní. Daj si budík na skoršiu hodinu a choď sa prejsť alebo si zabehať. Mozog časom zabudne na starý zvyk, staré nastavenie a zmení sa aj reakcia nášho tela. Telo si pamätá, že je ráno, že mám starosti a má ma bolieť brucho.

Zmeň to.

• Nájdi činnosť, ktorú si robil rád ako dieťa. Maľovanie, jazda na koni, prechádzky. Je jedno čo. Skús si spomenúť a začni od znova a pravidelne. Nikdy nie je neskoro.
• Vždy si nájdi niečo, na čo sa budeš tešiť. Dovolenka, výlet, darček, vôňa a napríklad aj červené topánky, ktoré ti urobia radosť.

• Nájdi si priateľov, živých a skutočných, s ktorými spoločne budete tráviť čas. Ak si človek uvedomí, že nie je sám koho niečo trápi, odvráti pozornosť od seba smerom von. A to je veľký krok. Zrazu tvoj problém nie je tak veľký, ako sa zdal.
• Buď sám sebou, aj keď robíš hlúposti, si bláznivý a pred druhých čudný. Aký si a presne to potrebuješ k životu.

Ten moment rozhodnutia je kľúčový, ale držím každému palce, aby ho dokázal urobiť. Poznám množstvo príbehov ľudí s nadváhou, s chorobou, ako ťažko sa im vôbec vstalo, ale zvládli to. Pohnúť telom, ktoré nie je zdravé alebo je v zlej kondícii, chce skutočné pevnú vôľu.

A tie začiatky sprevádzajú naozaj zlé pocity, nechuť a beznádej, že to nezvládnem, že na to nemám.

Prajem každému, kto sa odváži na zmenu veľa, veľa síl. Ten pocit stojí za to. Zrazu sa otvoria nové cesty, nové možnosti. Nečakaj , že to niekto spraví za teba.