Keby ste sa opýtali, čo chcem

Keby ste sa ma opýtali, čo chcem.. Odpoveď by bola- nič. Aké mám ciele a sny? Žiadne.

Je to depresívne? Smutné? Podľa mňa nie, je to len fakt, že si myslím, že všetko už mám a vždy som mala, len som o tom nevedela a ešte pred tým bolo obdobie, kedy si ľudia v mojom okolí mysleli, že to vedia lepšie ako ja, prípadne chceli, aby som si myslela to, čo oni.

Nezabudnem, keď som začala pracovať asi v 18 rokoch a každý mi hovoril, že som skvelá obchodníčka. „Ty musíš robiť obchod“.

No určite to hovorili preto, že ma mali úprimne radi, a preto, že chceli zachrániť môj život a nasmerovať ma na tu správnu cestu… ( haha). Manipulátori akýsi.

Viete čo chceli? Chceli si ma kúpiť, aby som zapredala svoju dušu a zarábala im peniaze. Samozrejme, že som to robila a bola som fakt dobrá a mala som množstvo pochvál na svoju adresu.

Prečo som si zaslúžila tento post ? Lebo som milá, sympatická, lebo som žena, a teda tie vedia predávať?

Asi. A viete ako to je? Ja zo srdca nenávidím obchod, ponúkanie, predávanie v zmysle násilného ponúkania niečoho, čo nie je treba. A používania tlakov a naučených fráz alebo prípadne zastrašovanie… .

Našla som si cestu a nakoniec som predávala a robila obchod, ale zamerala som sa na ľudí a na to, že ma teší byt s nimi, piť s nimi kávu alebo čaj a počúvať ich. Ako žijú, ako sa majú atď. .

Čo teda chcem? Chcem robiť to, čo sa mi chce práve v tejto chvíli robiť a tak aj žijem a robím.

Asi ste počuli o „flow“ alebo po slovensky o plynutí.  Alebo ešte skvelá veta v češtine: „život se bud to vleče nebo jede“.

Ja milujem. keď jede. Ale ono to nejde, keď stále len frfleme.

Raz som bola cvičiť a hneď sa na mňa nalepila jedna mamička a prvú vetu, čo povedala bola, že ju deti zožierajú za živa… . Hneď mi prešiel mráz po hrbte. Fuj, to čo je preboha?

Samozrejme, že som ju pochopila, ale na čo mi to mala potrebu povedať a prečo ju deti zožierajú? Pomyslela som si, že keď ti idú na nervy, tak nech ti nejdú na nervy a je po probléme. Ja viem, ľahko sa to hovorí a ťažko robí, ale dá sa to. Aj mne idú deti občas krkom.

Ako som na začiatku spomenula, všetko máme v sebe.

Veľmi túžim byť znova zamilovaná a cítiť vášeň. Sú rôzne túžby? No tak si jednoducho zavriem oči alebo aj nemusím a som zamilovaná, pretože tento pocit som niekedy zažila a viem si ho navodiť.

Ako? Prečo?

Ako som prišla na to, že nič nepotrebujem. Absolvovala som seminár o sile svojej mysle, o kvantovej fyzike a kvantovom poli. Znie to desivo a zložito, ale je to v podstate to, čo som napísala vyššie a nie je to nič zložité. Všetky možnosti už máme a všetky sú už tu.

A keď prišlo na časť, že si máme niečo želať, niečo vyslať, mala som skôr potrebu sa niečoho zbaviť, ale už nič nechcieť.

Nevedela som skutočne, čo si priať, aby to bolo dobré aj pre ostatných.

Čaro plynutia so životom je podľa mňa prestať chcieť. Chcieť svadbu, chcieť dom, chcieť modré oči, chcieť byt niekým iným, chcieť byt zdravý.

To chcenie nám berie veľa, veľa energie a pritom stačí len byť. Áno, niekedy je bytie nuda, frustrácia, nervy, stres, ale keďže žijeme v duálnom svete, tak to proste je.

A spôsob ako prekonať tie akože zlé dni je prestať chcieť tie dobré a splynúť s tým, čo je.

V jednej peknej knihe bola úžasná veta:

všetko raz pominie… .

Všetko raz pominie… .

Nie je nádherná? Je to pravda právd, pretože všetko raz pominie, aj to, že teraz si úžasne šťastná s dokonalým mužom alebo aj to, že teraz si na nervy, že ťa žerú deti.

Všetko raz pominie a len my si vyberáme ako to zvládneme.

A prečo píšem? Neviem. Lebo sa mi chce momentálne teraz J