Muži chcú pokoj a ženy chcú žiť. Nenechajte sa zabiť.

Viete ako vyzerá žena bez duše? Vyhasnutá bohyňa? Žena bez iskry a života?

Presné tá, ktorá päťkrát za deň umýva dlážku, alebo tá, čo od rána do večera pracuje, alebo tá, ktorá stagnuje alebo tá, ktorá rozpráva už len o seriáloch a reláciách v telke, prípadne o tom, čo strašné sa vo svete stalo.

Je v podstate pokojná, nikomu neubližuje…..je už duševne mŕtva. Ach ženy, je vás toľko a pribúdajúcim vekom vás je viac a viac.

Čo alebo kto zhasol váš úsmev, váš oheň, vašu iskru? Kto bol ten zločinec?

V jednej knihe sa písal príbeh…

Žena, ktorá mala všetko- dobrého muža, ktorý nepil, nebil ju, chodil do práce. Tieto klasické žvásty od našich mám. Spolu vychovávali deti, chodili raz za rok na dovolenku. Mali všetko. Čas plynul a oni žili, každý deň, plnili si povinnosti a viedli usporiadaný život.

Postupne ale žena začala v sebe cítiť diskomfort. Začala sa cítiť. Cítiť samú seba. Začala spomínať na detstvo, kedy behala, cítila vôňu jari, vôňu snehu, keď sa chodili lyžovať… . Všetky tie detské veci, ktoré boli tak nádherné a skutočne živé.

Uvedomila si, kam zmizol život. Jej život. Nie to, aká je dobrá alebo zlá matka. Ale aká bola skutočne ona.

Zavrite si oči a spomeňte si, kedy ste sa cítila naposledy šťastná, skutočne naplnená.

My ženy prechádzame cyklami. Cyklami života a smrti. Cykly rozkvetu a úpadku. Cykly, kedy potrebujeme byť v ústraní a cykly, kedy by sme sa rozdali.

Je ťažké nájsť harmóniu a trvá to zväčša celý život.

Ale nájsť harmóniu je ten pekný koniec príbehu. Zomrieť počas života je ten, ktorý žiadnej žene neprajem.

Kto sa dopustil tohto zločinu na mnohých ženách?

Ak čakáte odpoveď , že sú to naši muži, ste na omyle.  Oni skoro za nič nemôžu. To my samé a naše rozhodnutie potlačiť samé seba svoju, identitu. Oni sú len partneri na našej ceste a častokrát v nás vyhecujú to, kým vlastne sme.

Každá jedna neuróza, ktorými ženy, ale aj muži trpia, je spôsobená neprijatím samého seba. Či už chceme byť dobré, dokonalé matky, manželky, milenky. Dobré pre druhých, pekné pred ostatnými, dobre vyzerajúce. Každá jedna má spoločný menovateľ. Niekde v hĺbke nie sme samé sebou, pretože nám to rodina, morálka alebo všeobecný názor, kolektívne vedomie nedovoľuje a určuje, čo sa má a čo nemá.

Samozrejme, netvrdím, že teraz má zavládnuť anarchia a všetci poďme vyskočiť z kože ale…

Ale postupne odkrývajme, kým sme. Kým sme boli v detstve.

Prechádzala som touto fázou osobne a rovnako som si o tom prečítala z kníh, že takéto stavy sú celkom prirodzené. V knihe, ktorú som čítala, teda dve, v ktorých som to našla, mali ženy rovnaké symptómy. A viete, čo urobili. Začali o sebe pochybovať. Že nie sú v poriadku, že sa zbláznili.

Áno, ľudia radi tento stav nazývajú, že žene „ preplo“.

Jáj, musím sa na tom fakt smiať. Pretože nie milé ženy- nepreplo vám. To všetkým ostatným preplo, keď sa pozerali na to, kam ste sa dostali. Kde kedysi úspešná lekárka, právnička, športovkyňa, učiteľka, žena plná života je zrazu bez života. Zrazu len veľa varí pečie, stará sa o deti rodinu a ide ako stroj.

Nerozpráva s kamoškami, s manželom, nič nové sa neučí. Načo.. Keď posledný pokus začať chodiť na hodiny tanca skončil poznámkou manžela. Či je nutné, aby tancovala….

A ona zvážila, že vlastne nie je.

A tu je bod zlomu.

Nemusíte behať za inými mužmi, nemusíte hľadať u iného, ktorý by vo vás našiel bohyňu.

Vy ňou ste, len to treba znova vykopať. Musíte, jednoducho musíte pre seba.

Okamžite a hneď.

Muž vám nepomôže. Ten klasický chlap, ktorému stačí mať plné brucho a …..ďalej to poznáte- vám nepomôže.

Áno, sú aj takí, ktorí vám budú rozprávať, aká ste krásna a analyzovať každý problém, ale verte, že aj tieto typy majú svoj „kaz“ , ktorý by vás časom štval.

Riešenie typu- nebojuj a uteč z domu, z bojového poľa, nie je môj štýl. Pretože prítomným  rozhodnutím si budujeme naše budúce pocity. A kolotoč by sa zopakoval neskôr s obviňovaním, že ste neurobila maximum pre rodinu a deti.

Preto zvážte ako. Ako byť bohyňa, z ktorej aj ten váš muž padne na zadok. J

Rada vám poradím. Je to jednoduché, ale chce to chcenie.

O tom,  ako sa naštartovať (ako jedna z možností) si prečítajte v článku „Naštartuj sa“.